Churros s horúcou čokoládou

Churro som ochutnala prvýkrát strašne dávno v USA a napriek tomu mi spomienka a hlavne jeho chuť ostala v hlave do dnes. Dlhá tyčinka, ktorá mi pripomínala tvarom kaktus s vôňou škorice. Pamätám si ako ju predávali v pizzérii Little Caesar v Santa Cruz a vždy keď sme tam šli na pláž som celú cestu myslela len na to ako si ho vychutnám a ešte viac si pamätám to sklamanie, keď ho v ten deň nemali.

Churros nepochádzajú z Južnej Ameriky tak ako som si myslela. Churros boli jedlom španielskych pastierov, ktorí tyčinky vyrábali rukami z chlebového cesta a vyprážali ich nad otvorným ohňom. Pomenovali ho po ovciach plemena navaro churro, pretože pripomínala tvarom baranie rohy.

Dnes sa cesto lisuje pomocou lisu churrero a má charakteristický vzhľad hviezdice. Správne vyrobené churro musí byť na povrchu chrumkavé a vo vnútri mäkké a nesmie byť mastné aj napriek tomu, že je vyprážané v oleji. Klasické churro sa konzumuje posypané cukrom zmiešaným so škoricou, ale fantázii sa medze nekladú. Dnešné churros sú plnené rôznymi plnkami od vanilkovej, cez karamelovú až po klasický džem, ktorý sa nájde v každej domácnosti. Popularita churros je v dnešnej dobe veľká, dokonca sa uvažuje, že raz úplne nahradí klasický americký donut. Kúpiť sa dá v pouličných churreriach, ale aj ako lahodný dezert v kaviarňach či reštauráciach takmer po celom svete.

Najlepšie chutí s horúcou čokoládou a tak sme si ho urobili aj my. Nálady pred výrobou churra stúpali a klesali v závislosti od toho čo som si o jeho výrobe prečítala. Trošku ma položili informácie o tom, aké ťažké je vyrobiť dobré churro a že na jeho výrobu je nutná dlhá prax. Nakoniec  som si povedala – nevadí a pustila som sa do pátrania po receptoch. Našla som niekoľko len, ktorý bude ten najlepší? Túžba ochutnať domáce churro bola veľká a tak som sa do prípravy pustila v jeden večer,  keď som našla zaručený španielsky recept písaný v nemčine. Výsledok bol katastrofálny. Cesto riedke, nelisovateľné, kuchyňa ako po výbuchu a nervozita stúpala každým vypražením nového churra v nemeckom podaní. Nakoniec celá rodina konštatovala, že to nie je až

také zlé a zjedla aspoň polovicu z vypraženého cestíčka.

Moje očakávania padli na bod mrazu a ihneď som sadala za internet v snahe nájsť ten najšpanielskejší recept aký sa dá. A podarilo sa. No a keďže sa hovorí ráno je múdrejšie večera výrobu nového pravého španielskeho voňavého chrumkavého churra som odložila na ďalší deň. Ráno som sa už nemohla dočkať a hneď po raňajkách som pripravila čokoládu a horsa do výroby churros.

• 260 ml vody
• 250 g hladkej múky
• 2 g cukru
• 2 g soli
• kúsok masla
• olej na vyprážanie
• domáca vanilka
• škorica
• lis na cesto
• servítky

Vodu si necháme zovrieť a pridáme kúsok masla, cukor a soľ. Odstavíme z ohňa a vsypeme múku. Varechou všetko zapracujeme, aby sa nám vytvorilo pevnejšie cesto. Cesto si necháme trochu vychladnúť a pripravíme si cukor so škoricou na obalenie churra a tiež servítky, ktorými odsajeme nadbytočný tuk. Olej na vyprážanie musí byť v dostatočnom množstve, aby v ňom churros plávali. Keď je olej rozhorúčený cesto vložíme do lisu na cesto a cez hviezdicový otvor ho pretláčame priamo do oleja kde sa praží kým nezhnedne.

Vypražené churros necháme na servítke a následne ho ešte teplé vyváľame v škoricovom cukre a môžeme ihneď servírovať s horúcou čokoládou.

Horúca čokoláda (jedna porcia)

• 50 g kvalitnej horkej čokolády
• 150 ml mlieka
• polovicu malej lyžičky škorice
• 2 lyžice hnedého cukru
• polovica lyžičky kukuričného škrobu rozmiešaného v troche vody

Mlieko zohrejeme a pridáme škoricu spolu s cukrom. Necháme prevrieť a stiahneme z plameňa. Pridáme na kocky polámanú čokoládu a pomaly ju šľaháme kým sa neroztopí. Následne pridáme škrob rozpustený vo vode a necháme mlieko ešte raz zovrieť za stáleho šľahania.

K hotovej čokoláde môžeme pridať badián, chilli papričku alebo rôzne druhy alkoholu. Ja odporúčam moje obľúbené amaretto.

Moje očakávania sa splnili. Chuť churros bola taká akú som ich mala uloženú medzi svojimi spomienkami na Ameriku.